Cirkevná osemsmerovka

• Exsultet: Exsultet (lat. zajásej) je v rímskej liturgii názov veľkonočného hymnu, ktorý spieva diakon na začiatku veľkonočnej vigílie. Jedná sa o oslavný spev na veľkonočnú sviecu čiže paškál, ktorá je znamením vzkrieseného Krista.
• krstiteľnica: Krstiteľnica je nádrž alebo nádoba so svätenou vodou, používaná v kresťanských chrámoch na sviatosť krstu. Obsahuje svätenú vodu, ktorou je človek pokrstený a krstom sa stáva kresťanom.
• communio: Sväté prijímanie (latinsky communio, zdieľanie spoločného) je v katolíckej cirkvi časť omše, pri ktorej sa požíva (prijíma) posvätený chlieb a víno pri slávení eucharistie.
• krst: Krst je jednou zo sviatostí a predstavuje očistenie od hriechov a zjednotenie veriaceho s Kristom. Počiatky kresťanskej praxe krstiť siahajú k osobe Jána Krstiteľa, ktorý podľa Nového zákona pokrstil Ježiša v rieke Jordán. Slovo krst sa v gréčtine povie βάπτισμα [baptisma], čo znamená ponorenie. Biblia definuje krst ako ponorenie do vody. Rôzne kresťanské cirkvi krstia v závislosti na tradícii poliatím alebo plným ponorením do vody.
• paškál: Veľkonočná svieca, označovaná tiež ako paškál (z latinského candela paschalis cerea) je vysoká svieca zapaľovaná počas veľkonočnej vigílie v cirkvách západnej liturgickej tradície, ktorá symbolizuje vzkrieseného Krista.
• oltár: Nový zákon používa slovo oltár na vyjadrenie Ježišovej obety na kríži v Sk 14,13 a Žd 13,10. Pretože v kresťanstve neexistuje iná obeť ako obeť jediného kňaza, Ježiša Krista, nie sú oltáre kresťanmi vnímané rovnako ako v ostatných náboženstvách. Pre oltár tiež kresťania v latinčine neužívali bežné slovo ara, ale zaviedli nový názov altare (vyvýšené miesto). Oltár sa v kresťanstve používa ako miesto, na ktorom sa prinášajú dary chleba a vína počas slávenia eucharistie.
• konvičky: Pri katolíckej omši sa používa dvojica malých liturgických konvičiek na podnose, jedna z nich slúži na vodu (môže byť označená písmenom A podľa latinského aqua, prípadne je bez označenia) a druhá na víno (s písmenom V ako vinum). Kňaz si z nich počas bohoslužby nalieva víno a vodu do kalicha. Potom sa modlil žalm 26,6, začínajúci slovom lavabo, a opláchol si prsty vodou z väčšej konvičky, ktorú mu miništrant na ruky nalial. Na utretie rúk mu slúži malý uterák, ktorým boli konvičky prikryté. Celý úkon sa latinsky nazýval lavabo, čo sa metaforicky prenieslo aj na tento uterák lavabo. Od roku 1968 je obrad zjednodušený a kňaz sa modlí Žalm 51,4, prosbu o odpustenie svojich previnení pred vlastnou obetou. Liturgické konvičky sú obyčajne sklenené, výnimočne mohli byť zhotovené z drahého kovu, napríklad zo pozláteného striebra, ale aj z cínu alebo mosadze. Väčšia konvička na opláchnutie rúk je spravidla kovová.
• diakon: Diakon či jáhen (z gréckeho διάκονος diakonos, služobník, alebo tiež čašník) je v kresťanských cirkvách označenie pre povereného človeka, ktorý vykonáva službu charitatívneho a administratívneho charakteru, aktívne sa podieľa na bohoslužbách, predčítava posvätné texty, vyučuje náboženstvo a podobne. Na svoj úrad musí byť vysvätený. V katolíckej, pravoslávnej, anglikánskej, starokatolíckej a husitskej cirkvi je diakonát prvým stupňom sviatosti svätenia.
• loďka: Loďka (latinsky navicula) je v liturgii nádobka určená na prechovávanie kadidla, ktoré kňaz dosypáva do kadidelnice. Tradične mávali loďky podobu lodného trupu, teraz je ich tvar často kruhový. Počas bohoslužieb nosí loďku s lyžičkou miništrant nazývaný navikulár.
• lavabo: Manutergium, niekedy nesprávne nazývané lavabo (podľa liturgického úkonu pri ktorom sa používa), je biely uterák (rúška), do ktorého si kňaz počas omše pri lavabe (po umytí rúk) utiera ruky. Niekedy je na ňom vyšitý krížik, a to na jeho okraji (na bezpečné odlíšenie od purifikatória, ktoré má vyšitý uprostred), alebo písmeno „L“, alebo môže byť bez krížika. Väčšinou sa pokladá na konvičky s vínom a vodou alebo na lavabo.
• Kropáč: Kropáč (Aspergillum) je liturgický nástroj, ktorý sa používa pri vykropovaní. Zvyčajne je vyrobený z kovu, má rukoväť a dutú dierovanú hlavicu vyplnenú hubkou, ktorá sa namáča do svätenej vody v kropenke. Mávnutím kropáča sa potom rozprašuje svätená voda do vykropovaného priestoru či na svätený predmet. V niektorých krajoch má kropáč podobu zväzku vetvičiek zviazaných dohromady.
• eucharistia: Eucharistia (gr. vďakyvzdanie) je kresťanský obrad, ktorým sa pripomína Posledná večera Ježiša Krista pred jeho ukrižovaním. Podstatou obradu je rituálna konzumácia chleba a vína, v ktorých sú podľa viery kresťanov prítomné telo a krv Krista. Pojmom eucharistia sa tiež označuje tento chlieb a víno.
• abak: Abakus, alebo Abak je súčasť liturgického vybavenia kostola. Ide o stolík, určený na prípravu vecí na svätú omšu, býva umiestnený v presbytáriu v blízkosti oltára. Najčastejšie sa nachádza pri stene na epištolnej strane chrámu. Môže na ňom byť ľanová látka a býva obsluhovaný akolytmi alebo miništrantmi. Môže sa na ňom nachádzať chlieb a víno pred premenením, miska, pateny, konvičky a uterák na lavabo atď. Hostie pre veriacich môžu byť počas bohoslužby uložené v cibóriu alebo pyxide.
• celebrant: Celebrant (z lat. celebrare oslavovať, sláviť) je označenie pre kňaza slúžiaceho omšu. V Rímskokatolíckej cirkvi je po Druhom vatikánskom koncile možné, aby jednu omšu spolu slúžilo (koncelebrovalo) zároveň viac kňazov (čo bolo predtým vyhradené len výnimočným príležitostiam) – títo kňazi sa potom označujú ako koncelebranti, pričom jeden z nich je hlavný celebrant spoločnej koncelebrácie. Na kresťanskom Východe bola koncelebrácia naopak bežným javom.
• žehnanie: Žehnanie (alebo benedikcia) je náboženský obrad, ktorým sa určitým veciam slávnostne vyprosuje Božie požehnanie k jej prospešnosti ľuďom.